Ukážky z tvorby
na stránke sa pracuje a bude priebežne doplnená
Šansóny
Milujem tóny šansónov
keď ihla praská po obohranej platni
Vtedy svet mlčí
a celý mi patrí
So zavretými očami
cítim vôňu vína
Všetko prežité a krásne sa mi pripomína
Milujem sladkosť rúžu na perách
ktorý mi tam zostal
od slečny v bodkovaných šatách
Tých bozkov veru bolo
ktože by ich rátal
Potom sadla na bicykel
pred sebou košík plný levandule
za kopcom stratila sa
ako slnko o pol šiestej
či myšlienka v podtitule
Milujem život v mojich snoch
V nich pod Eifelovkou sedím
počúvam staré šansóny
popíjam božolé
a cítim
ako búria sa mi hormóny
Verneovky
Viem
znie to jak z lacného braku
žiť svoj život
v starom paneláku
pritom snívať o diaľkach
verneovských ciest
Sen
však žiadnych hraníc nemá
a tak kapitána Nema
prosím či ma môže
do hĺbok Atlantídy zniesť
Odtiaľ pôjdem na balóne
päť týždňov kým v Amazone
nechytím ten parník
čo ma zvezie
až osemsto míľ
Na tajomný ostrov jazdím
Tam si dám dva roky prázdnin
Medzitým pán Barbicane
hrdinov na mesiac vystrelil
Potom s Phileasom Foggom
púšťami aj mestským smogom
vôkol sveta prejdem
len za osemdesiat dní
Úctu vzdávam všetkým knihám
pri ktorých rád takto snívam
a aj v zajatí sídliska
sa cítim slobodný
Oknom srdca
Cez okno srdca
vchádza vôňa človečiny
Cez okno srdca
vyvetrávaš hriechy
viny
Cez okno srdca
v teple s čajom pozoruješ
blesky
hromy
Cez okno srdca
sa svetlo zlosti na dúhu lomí
Cez okno srdca
vykloň sa
a objím aj tých čo nemáš rád
Veď okno nebies
vráti ti to
na večnosti
tisíckrát
Nebuďte ma
Prosím nebuďte ma
Nechcem veľa
len snívať svoj malý
utopický sen
Čo sa v bdení deje
to ma kvári
hnevá
hneď ako z pyžama sa vyzlečiem
Tam vonku chamtivosť a bieda
vedú svoj nekonečný
nerovný boj
a spravodlivosť
tá je z bezmocnosti bledá
Ľudským dušiam vládne nepokoj
Úsmevy poznačené
klamstvami a hriechom
ako portrét Doriana Graya
škeria sa na mňa
s nádejou že im uverím
Prirýchlo sa dnes
v ľudských srdciach stmieva
Zabúda sa
že aj milovať
je krásnym umením
Tak prosím
nebuďte ma
Nech aspoň v spánku
môžem žiť tak
ako by som chcel
V krajine
kde ešte poteší aj
pre niekoho lacné pohladenie
a ráno prebúdza ma
úprimný vtáčí spev
Horúco a zdravo
Schladilo sa
Miesto lúčov kvapky
bičujú nám tváre
Schúlená sa jemne trasieš
Žmurknem
Šepnem
„Poď zohrejem ťa
niečím čo je
horúce a zdravé“
S rukou okolo tvojho pása
túlim sa k tebe
keď trojku stláčam
v trochu ošarpanom výťahu
Znova šepnem
s potmehúdskym úsmevom
„Zohrejem ťa
nemaj obavu“
A už strkám do dierky
kľúč od svojho bytu
pekne pomaličky
zúbok po zúbku
Z vnútra vyvalí sa na nás
trojizbové ticho
Len rybičky svietia
a porcelánový anjelik
hrá na poličke
nečujnú pieseň na trúbku
Do deky zababúšim
tvoje roztrasené telo
a poviem
„Počkaj
o chvíľu to bude raj
keď si dáme to
čo je horúce a zdravé“
A idem variť
jazmínový čaj
Upršaná
Prší
Nemám rád dážď
no dnes je to iné
lebo kvapky stekajú ti po nose
a pod nosom
v bielej blúzke
dostáva krásne rysy
vďaka dažďu
tvojej hrude ovocie
Zmoknutá si ako myš
V rytme kvapiek sa so mnou zblíž
Ja viem
Niekedy máš so mnou kríž
Prší
Nemám rád dážď
no dnes v daždi si pri mne
Zmýva z nás staré hriechy
aby objavili sme nový
hriech najsladší zo všetkých
Prší
a tak nad ním aj sám Boh oči privrie
keď láska v kvapkách
padá zo strechy
Umyje špinu pretvárok zlých
Zmoknutá si ako myš
V rytme kvapiek sa so mnou zblíž
aj keď
niekedy to bude
so mnou kríž