MIŇO MOJŽIŠ: Snívať, veriť, vydržať
Keď sme v roku 2011 zakladali Literárne zoskupenie Generácia Nula, inšpiráciou sa nám stali dve osobnosti a ich spoločný deň narodenia. 21. júla v roku 1880 uzrel svetlo sveta Milan Rastislav Štefánik a o čosi neskôr, v roku 1899, ale rovnako 21. júla, sa narodil Ernest Hemingway. Generácia Nula, vzniknutá zámerne 21. júla 2011, hľadala v týchto osobnostiach inšpiráciu preto, lebo sú symbolom priebojnosti, čo výstižne opisuje aj Štefánikovo motto: „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem!“ A tak sa aj v súčasnosti prepájame s rôznymi osobnosťami, ktoré sú na podobnej vlne ako my. Ešte skôr než sme stihli realizovať spoluprácu a plány s hudobníkom Miňom Mojžišom, neplánovane odišiel. Navždy. Jeho odkaz však zostáva medzi nami.
Nech už som sa s Miňom stretol kdekoľvek, prípadne kedykoľvek s ním telefonoval, nikdy som nemal pocit, že by uberal plyn na ceste za svojimi snami. Napríklad v roku 2017 som s ním sedel v malej jedálni Rooseveltovej nemocnice, rozprávali sme sa a nahrávali rozhovor pre rozhlas. Miňo mal tesne pred ďalšou chemoterapiou. Mrazilo ma, keď som počúval jeho rozprávanie práve o tom, aké dôležité je ísť si za svojím snom a nepripúšťať si nejaké konce či pochybenia. Miňo totiž neriešil, že jeho zdravotný stav je vážny a čoskoro tu byť nemusí. Hovoril o všetkom, čo má vysnívané a čo chce naplniť. O všetkom, čo aktuálne pripravuje a čo by rád ešte uskutočnil. Pozitívnym myslením a optimizmom sa cez nepriaznivú diagnózu prebúral do ďalších dní, týždňov, mesiacov, rok vystriedal ďalší rok a ten ďalší. Vidím ho, ako sedí za mixážnym pultom v zariadení sociálnych služieb v Banskej Bystrici, ako kontroluje podujatie, ktoré s hudobným divadlom pripravili pre deti, mladých či starších s mentálnym postihnutím. Aký je spokojný, i keď fyzické vnútro mu už dávno blikalo výstražnou červenou. Čas sa opäť posunul, sedíme pri chutnom obede a rozprávame sa opäť na známu tému: sny, plány, spolupráca. A takto tečú dni, my v nich, tu a tam sme spolu na telefóne, i keď neraz to všetko letí tak rýchlo, že aj zabúdam reagovať na zmeškaný hovor od neho. Dni tečú, až mi razom priplavia správu z Košíc, ktorú som v najbližších rokoch neočakával. Miňo umrel. Uvažujem, či v tom nebude nejaký háčik a či sa to predsa len nedá nejako urobiť, zvrátiť. Veď Miňo bol schopný všetkého. Ale tu už protekcia neexistuje. Len sa s tým zmieriť, popriať jeho najbližším veľa síl a ísť ďalej s jeho odkazom. Veriť svojím snom, byť priebojným a napĺňať život zmysluplnými aktivitami tak, aby v nich zostala pečiatka nášho lepšieho Ja.
„Za plnením svojich snov treba ísť! I keď niektoré veci sú nevyhnutné, trebárs ako moja choroba v tejto chvíli. Ale ja šlapem na to, aby som sa z toho dostal. Priatelia sú pri mne, rodina, samozrejme, ani nehovorím. Je to strašne dôležité, plniť si svoje sny. Lebo bez tých snov to v živote v podstate veľmi nejde. Alebo ide, ale ťažko. A keď máte sny a nájdete ešte ľudí, ktorí majú podobné sny ako vy, tak je to niečo úžasné!“ povedal mi vtedy, v nemocničnej kuchynke v roku 2017 Miňo Mojžiš. Neraz si jeho slová oživujem a teraz o to viac budem, pretože často zisťujem, že malé či veľké sny a cesta za nimi bývajú nemalým zdrojom radosti zo života. A teším sa, že takýchto ľudí môžeme spoznávať a spolupracovať s nimi aj v rámci aktivít literárneho zoskupenia Generácia Nula.
Vypočujte si rozhlasový rozhovor s Miňom Mojžišom z roku 2017 v relácii Portréty Rádia Regina /od piatej minúty záznamu/: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1648/594671
Miloslav „Miňo“ Mojžiš (*14.7.1958, Banská Bystrica –†29.5.2019) bol slovenský hudobný skladateľ, textár, aranžér, scenárista, producent, inštrumentalista a dirigent.
/Marcel Páleš/