JANKA OLEJOVÁ: Môj olej života

Keď chcete nájsť v hudbe poéziu, príbeh a jedinečnú atmosféru, jednou z možností môže byť šansón. Keď chcete nájsť šansón, poéziu a ženský šarm naživo v jednej osobe, príďte si vypočuť poetku, speváčku a vyštudovanú lekárku Janku Olejovú. Rozprával sa s ňou Marcel Páleš.

• Janka, kto ťa pozná, vie, že v tvojom srdci má okrem iného poézia veľké miesto, ale začnime od toho fyzického miesta, alebo skôr mesta. Ty si sa v posledných rokoch pohybovala, ak sa nemýlim, medzi Banskou Bystricou, Olomoucom a Krupinou. Ktoré z nich (alebo aj iných) je mestom tvojho srdca?

ODPOVEĎ: Každé z nich má v mojom srdci miesto z úplne iných dôvodov. V Krupine som vyrástla a začala sa venovať poézií, mám tam korene. V Olomouci som žila posledných 6 rokov a stal sa kulisou mnohým veľkým veciam v mojom živote. No a Banská.. Banská je láska. To hovorím stále. Vždy, keď odchádzam, mám pocit, že tu nechávam srdce.  

• A máš nejaké vysnené miesta sveta, ktoré by si rada zažila, prípadne kde by si rada aj žila?  

ODPOVEĎ: Myslím, že teraz som bola rozcestovaná dosť. 😊 Pendlovala som hore-dolu na Moravu a späť už niekoľko rokov, tak teraz to bolo skôr o zvedavom čakaní, kam ma to odfúkne po škole.

• A ako si na tom s cestami k sebe, teda so sebaspoznávaním? Zrejme si v tom kdesi inde, ako si bola trebárs pred desiatimi rokmi.

ODPOVEĎ: Som. Vlastne od mojej prvej knižky prešlo desať rokov. Keď to poviem nahlas, pripadám si stará. Za to obdobie som sa dostala zo stavu, v ktorom som si myslela, že viem o svete všetko, do stavu, keď som zistila, že vlastne neviem nič. A som s tým v pohode. Je to svojím spôsobom oslobodzujúce.   

• Navonok je Janka Olejová nežná, slušná a skôr tichá než rapotajúca žena, sedí to? Alebo máš občas aj výkyvy a vieš byť bláznivá, hlučná a podobne?

ODPOVEĎ: 😊 Ľudia, čo ma poznajú dobre, by ti vedeli rozprávať o mojej bláznivej a hlučnej stránke. Keď sa cítim v bezpečí a šťastná,  je ma viacej počuť. Ale som aj človek hĺbavý. Možno niekedy až príliš. No na druhej strane, občas z toho vyjde celkom slušná poézia.  

• Človek sa často mení aj pod vplyvom svojich vzorov. Pre teba sa zrejme nemalým vzorom a zároveň aj podporou stali tvoji rodičia. Máš však aj iné vzory?

ODPOVEĎ: Rodina je v mojom živote veľká pevná základňa, na ktorej stojí všetko ostatné. Najdôležitejšie, čo som sa od mojich blízkych naučila, je zistenie, že keď má človek láskavé srdce, je to výsada, nie slabosť. Snažím sa, aby to bolo vidieť v tom, ako žijem a budem to chcieť naučiť aj svoje deti.

• A keď už teda budeš veľká, vyštudovaná a vyslaná žiť a pracovať, čím by si mala (prípadne aj chcela) byť?  To obdobie zlomu vlastne už aj nastáva, keďže školu si prednedávnom úspešne ukončila.

ODPOVEĎ: Raz, keď budem veľká, chcela by som sa venovať pediatrii a pracovať s deťmi. Je to pekná robota a navyše deti vám dávajú na rovinu čisté a úprimné emócie. Povedia vám, keď je to dobré, povedia vám, keď je to zlé. A to je niekedy veľmi osviežujúce počuť.

• A čo káva, stále patrí k základom tvojich dní?

ODPOVEĎ: Už nejaký čas narábam s kávou ako s liečivom a snažím sa ju piť len výnimočne. Keď idem s niekým „na kávu“, objednám si harmančekový čaj. 😊

• Keď čosi kdesi škrípe, väčšinou postačí pár kvapiek oleja a ide sa ďalej. Čo je pre Olejovú takým olejom života, keď čosi zaškrípe?  

ODPOVEĎ: To, že veci občas zaškrípu a nejdú tak hladko, ako by sme chceli, je niekedy presne to, čo potrebujeme. V situáciách, keď som príliš zahltená drobnosťami, ma to prinúti, pozrieť sa na vec v širšom kontexte. Pamätám si jedno ráno, keď som išla do školy vo veľmi rozhodenej nálade a zhodou okolností sme mali cviká na onkologickej klinike. Keď som sa po niekoľkých hodinách vracala domov, jediná emócia, ktorú som cítila, bola vďačnosť. To je jedna z vecí, ktoré mám na medicíne rada. Vracia človeku pokoru a ukazuje priority. Ale aby som bola konkrétna, mojich pár kvapiek oleja, to je zvuk hlasu niekoho blízkeho. Pre mňa hotový zázrak.  

• Pre niekoho je určite potešením a istým spôsobom aj liečivým olejom tvoj spev. Poznáme ťa ako milovníčku šansónu. Prečo však práve tento hudobný žáner? Prečo si ťa nezískal trebárs metal, folklór, prípadne nejaký éterický elektropop?

ODPOVEĎ: Zvyknem žartovať, že hudbu v mojom živote delím na pracovnú a oddychovú. Šansón a jazz sú žánre, v ktorých som sa našla aj po hudobno-pracovnej stránke. Vždy ma fascinovala noblesa a ľahkosť, s akou rozprávali príbeh. Je to veľmi emočná hudba, takým nevtieravým nonšalantným spôsobom. Ale na druhej strane, vždy ma núti premýšľať. Potom, keď potrebujem vypnúť, pustím si hard rock. Ideálne z vinylu a poriadnych reprákov.   

• Máš aj obľúbený šansón, ktorý si rada vypočuješ a možno nielen po hudobnej stránke?

ODPOVEĎ: Skladba Je t´aime od Lary Fabian je pre mňa špeciálna, pretože to bola prvá skladba vo francúzštine, ktorú som sa naučila. Neskôr, keď som šansón už chvíľu robila, som sa zamilovala do skladby Padam, padam od Edith Piaf. Mám pocit, že čím som staršia, tým viac viem oceniť jej atmosféru.

• Už roky si nielen ozdobou Generácie Nula. Ako vnímaš túto súčasť svojho života?

ODPOVEĎ: Mám pocit, že Nula mi dala priestor rásť. Už to robíme roky, ale vec, ktorá je pre mňa stále rovnaká, je pocit vďačnosti, ktorý mám, keď môžem moju lásku k poézii s niekým zdieľať. Či sú to kolegovia alebo diváci, ktorí prídu na čítačku.

• V Nule si zatiaľ stále ako kvet medzi tŕňmi, teda sama žena medzi mužmi, dá sa to zvládnuť?

ODPOVEĎ: Keď hovorím o Nulákoch, pristihnem sa, že často používam výraz chlapci, napriek tomu, že ide o dospelých mužov. Neberú sa tak vážne, vždy sa vieme zasmiať a ja to mám na nich rada. Medzi sebou sme si v Nule vybudovali veľmi jedinečné priateľstvo. Sme bezprostrední. Či už v rozhovoroch alebo textoch, vo vzťahu k čitateľom, či k sebe navzájom. Myslím, že tá uveriteľnosť je jeden z dôvodov, prečo sa k nám ľudia radi vracajú.  

• Ako ťa poznám, patríš k ľuďom, ktorí radi snívajú a o to radšej vnútorne aj lietajú. Aj tých snov máš asi neúrekom, prezraď aspoň za štipku z nich…

ODPOVEĎ: Už dlhší čas mám plnú hlavu snov a predstáv o tom, ako bude vyzerať moja tretia zbierka. Je to koncept, s ktorým sa už dlho pohrávam. Chcem, aby raz, keď sa dostane k čitateľovi, bola rovnako priama, zraniteľná a úprimná ako vo chvíľach, keď som ju písala. Myslím ale, že to bude ešte chcieť trochu roboty a dozrievania.

• Čo máš aktuálne rozčítané?

ODPOVEĎ: Vladimír Kubš, môj profesor slovenčiny z gymnázia, nedávno vydal knihu „Vieš, čo je to fado?“ Práve on je jedným z tých, ktorí ma za môj život najviac inšpirovali. Jeho texty som vždy hltala na jeden nádych.  

• Tvojich obľúbencov z poľa poézie zrejme môžeme menovať od Skácela…?

ODPOVEĎ: Skácel, Seifert a Rúfus sú v mojich očiach velikáni. Ich poézia je úprimná, zraniteľná, no napriek tomu úderná a vážna. Môžem ich čítať znovu a znovu, a stále nájdem niečo nové, čím ma prekvapia alebo inšpirujú.

• A keď píšeš, čo ťa inšpiruje?

ODPOVEĎ: Sú to nálady, pocity, spomienky. Často situácie či príbehy, ktoré ani nie sú moje, ale prinútia ma cítiť.

• Máš aj obľúbené okolnosti, ktoré ti pri písaní pomáhajú?  

ODPOVEĎ: Väčšinou sú to chvíle, keď môžem počuť vlastné myšlienky. Človek by povedal, že je to jednoduchá požiadavka, ale v poslednom období sú mi také okamihy veľmi vzácne.

• Vrátim sa k úvodnej otázke, obľúbenému mestu – ešte by si mohla dopovedať aj obľúbené miesto v meste, napríklad na oddych a čítanie.

ODPOVEĎ: Jednoznačne parky! Je to moja malá oáza pokoja.

• Nemôžem mať všetko, kam by som to dala? To je názov tvojej zatiaľ poslednej básnickej zbierky. Ani my nemôžeme všetko prezradiť čitateľom. A tak záverom by to chcelo azda už len (či ešte aspoň) čosi poetické z tvojho pera. Ktorú báseň ponúkneme? A čo k nej dodať?

ODPOVEĎ: Báseň „V službách“ je posledná v mojej zbierke a rada ňou zakončím aj tento milý rozhovor. Všetko ostatné vypovie už báseň.

V službách

Niekedy neviem

prečo ja som tá

kto má slúžiť básni

Keď davy kričia svieť

ja šepkám jej zhasni

A chvejem sa

keď čiarka krstí papier prvá

Raz pominiem sa no báseň

tá navždy trvá

Takmer nič neberie

a pritom dáva veľa

Svet by zastal keby si

báseň

onemela

Preto padám ti k nohám

keď hľadám múzu novú

Kým naliehavo

pokorne

naslúcham tvojmu slovu