PETER PAPŠO: Verím v silu viet

Chystám raňajky, z rádia znie Peter Cmorík, teda pieseň Voľne si lietam, a uvažujem, kde teraz lieta Peter Papšo. Stačí mi však chvíľa a odpoveď vytuším… A nech to znie akokoľvek ružovo, myslím si, že Peťo je aktuálne inde. Úplne inde ako pred desiatimi rokmi, inde ako pred piatimi, inde ako pred rokom. Zasiahnutý spolu s manželkou láskou k nedávno narodenej dcérke.

PETER PAPŠO: A veruže lietam. No tentoraz nie myšlienkami voľne oblohou, ale po celom byte za malou Vikinkou. Je to riadne šidlo a tak sa nalietam dosť.

• Dieťa, to nie sú rybky v akváriu či pes alebo mačka v pelechu. Teda aj tvoj pracovno-súkromný režim to zrejme výrazne poznačilo…

PETER PAPŠO: Nepozeral by som sa na to takto. Skôr opačným smerom. Môj pracovno-súkromný život to obohatilo. Je to náročné, stať sa v tomto veku prvýkrát otcom, predsa len keby som bol o desať rokov mladší, bolo by to iné, no je to aj neuveriteľne krásne. Nech ma čokoľvek trápi, napríklad aj v práci, alebo kdekoľvek inde, tak natiahnuté rúčky k objatiu a vyškerená tvárička mojej dcérky všetky trápenia v sekunde zmažú. A to je obohatením a aj životnou energiou

• Ako si na tom aktuálne s písaním, zvyšuje za hrsť času a energie?

PETER PAPŠO: Tak píšem, ale momentálne najmä tie odborné a vedecké publikácie, keďže to je moja práca. Ale predsa len pribudlo aj pár básní a dúfam, že ich bude do budúcna viac.

• A s čítaním o čosi lepšie?

PETER PAPŠO: Už si ani nepamätám, kedy som si v pokoji prečítal nejaký dobrý román. A to ich mám doma viac ako dosť (moja zbierka kníh má viac ako 1000 zväzkov). Bohužiaľ musím čítať najmä vedecké knihy, meniace sa zákony a pod., aby som mohol následne všetky nové poznatky odovzdávať svojim študentom. Ale cez Vianoce sa chystám kúsok vypnúť a už sa teším, že si znova prečítam niečo z iného súdka, ako musím cez rok. Na čo si ale stále nájdem čas a to aj cez rok, tak to je poézia. Čítanie poézie si neodpustím nikdy.

• Si básnik, textár, vysokoškolský pedagóg, ale akú oporu má teraz v tebe manželka v domácnosti? Vie sa Peter Papšo zvrtnúť aj v kuchyni či pri iných domácich prácach?

PETER PAPŠO: Ha ha ha… Tak s domácimi prácami je to u mňa horšie. Neviem prať, neviem žehliť, neutieram prach a riad som tiež začal umývať až po tom, čo sme kúpili umývačku riadu. Čo sa ale varenia týka, tak varím rád a často. Dokonca to považujem za relax. Len mám problém, že neviem variť málo a tak potom často moje kuchárske výtvory aj rozdávame po susedoch a kamarátoch. No a síce som spomínal, že pranie a tak nie je moje, ja sa v domácnosti skôr uplatním s iným náradím. Nie je mi cudzia vŕtačka, pílka, flexka,… veľa vecí si viem v domácnosti porobiť sám, či s kamarátmi.

• Tu a tam pracovne vycestuješ aj mimo Slovenska. Ktorá krajina čím ťa v poslednom období zaujala?

PETER PAPŠO: Tu a tam, tam a tu… V poslednom čase toho bolo viac. Pracovné povinnosti ma za posledný rok zaviali do talianskeho Latiana, španielskej Granady, v máji som bol v arménskom Jerevane, v novembri sa chystám do Madridu a Poľsko či Čechy ani nepočítam. Každá krajina človeka niečím zaujme. Architektúrou, jedlom, mentalitou ľudí, zvyklosťami, v každej krajine hľadám niečo, čo ma obohatí, čo si z nej v sebe odnesiem. No ako sa hovorí, doma je doma a tak ma stále najviac zaujíma môj domov, moje milované Slovensko, moja milovaná Banská Bystrica. No a kto ma pozná tak vie, že mám dve milované mestá, to moje kde žijem a Prahu, do ktorej sa rád vraciam a v ktorej sa cítim tiež ako doma.

• Nachádzaš aj v rámci cestovania a spoznávania iných kultúr inšpirácie? Viem, že v minulosti ťa takto zaujala Praha.

PETER PAPŠO: Áno, z každej krajiny si v sebe odnesiem množstvo zážitkov, množstvo dojmov či skúseností. A spisovateľ, či chce alebo nechce, je ovplyvňovaný tým, čo v sebe nosí a teda aj tým, čo si vo svojej duši donesie z ciest.

• Čo je tvojou parketou v práci v sociálnej oblasti, ktorej sa venuješ? O čom zvykneš prednášať mimo Slovenska?

PETER PAPŠO: Venujem sa viacerým oblastiam. Sociálnemu zabezpečeniu, komunitnej práci, sociálnym službám, náhradnej starostlivosti, mediácii a probačnej a mediačnej službe… Najviac sa však venujem práci s odsúdenými vo výkone a po výkone trestu odňatia slobody, kultom a sektám a subkultúram mládeže. A to tak u nás, ako aj za hranicami našej krajiny.

• Nech už si vo svete kdekoľvek, zrejme vždy ťa poteší návrat do Banskej Bystrice. Tá má v tvojom živote špecifické miesto. Okrem iného si ju opísal aj v tvorbe, dokonca vznikla vydarená pesnička o Banskej Bystrici. Čím sa pre teba stala jedinečnou?

PETER PAPŠO: Tak v prvom rade tým, že som sa tu narodil. A každý svoje rodisko milujem. Je to mesto, ktoré má jedinečnú geografickú polohu, krásnu prírodu, zaujímavú históriu, aj krásne historické centrum. Je to mesto, kde človek býva v paneláku a keď chce ísť do prírody, stačí mu na to päť či desať minút a je tam. V zime sadne do auta a o chvíľu už môže stáť na lyžiach. Takéto možnosti má len máloktoré mesto. Len mi je veľmi ľúto, že si nevážime tie krásy, ktoré máme. Sme schopní si napríklad zničiť historické centrum nezmyselnými pamätníkmi konzumnej spoločnosti v podobe obchoďákov, proti ktorým v zásade nič nemám, ale svojím účelom a architektúrou patria skôr na perifériu mesta a nie do jeho centra. Tak je to v každej vyspelej krajine. Alebo že by sme tým, že ich strkáme do centier, chceli ukázať, že nie sme vyspelá krajina? Prírodu a historické centrá miest by sme mali za každú cenu chrániť. Ale možno je to len môj naivný názor.

• Od roku 2011 spájaš svoju literárnu tvorbu s aktivitami Generácie Nula, si jej spoluzakladateľom, spoluorganizátorom a moderátorom jej podujatí. Čo to pre teba znamená, realizovať sa práve takto?

PETER PAPŠO: Každý z nás v Generácii Nula sme samostatná osobnosť so svojím pohľadom na svet, svojím prístupom k tvorbe a to je na tom to jedinečné. Že nie sme rovnakí a predsa nás niečo spája. Literatúra písaná srdcom a pre ľudí. Som vďačný za to, že sa v nej zišla skvelá partia, ktorá dáva ľuďom radosť, dobrý pocit, chvíle na zamyslenie, ale aj pohodu. Teda dúfam, že dáva. To už by bola ale otázka na našich čitateľov a fanúšikov.

• V predchádzajúcom rozhovore čo-to zo života aj tvorby poodhalil aforista Ľudo Majer. Máš nejaký obľúbený aforizmus z jeho tvorby?

PETER PAPŠO: Ľudo je kapitola sama o sebe. Veľký človek a to nie len telom , ale aj človečenstvom. Jeho aforizmy som počul stovky krát a vždy sa na nich schuti zasmejem. To je podľa mňa znak dobých aforizmov. Že sa nikdy nezunujú, ani po x-tom počutí. Vybrať jeden-dva neviem. Tým by som urazil tie stovky ďalších, ktoré sú rovnako skvelé.

• Ľudo prináša predovšetkým úsmev a smiech, podujatia Nuly sú však o živote ako takom z rôznych uhlov pohľadu…

PETER PAPŠO: A preto som povedal, že sme v Generácii NULA skvelá partia, ktorá vie čitateľom, či návštevníkom našich vystúpení, ako celok ponúknuť celé spektrum ľudského života. Od smiechu, občas slzy, nostalgiu, lásku, zamyslenie, nasrdenosť, až po vášeň a slasť.

• Kde sa aktuálne nachádza tvoja tvorba – čo máš rozpísané, čo chceš písať, v čom pokračovať, čo priniesť možno aj na nulácke podujatia?

PETER PAPŠO: Moja tvorba momentálne striedavo stagnuje aj nestagnuje. Občas niečo napíšem, potom nejaký čas zase nič. Momentálne mám materiál na novú zbierku poézie, v poradí už štvrtú samostatnú, tak uvidím, ako sa mi podarí dostať ju na svetlo sveta k čitateľom. Okrem toho som sa pustil s Romanom Buhoveckým a Jojom Marešom do tvorby básňopiesní, kde sa na konkrétne moje básne spraví hudba a ja to potom, nedá sa povedať že spievam, ale ani nie že recitujem, ale niečo medzi tým. Na viacerých nuláckych vystúpeniach už bolo možné počuť napríklad básňopieseň Nebuďte ma!, no a pripravujeme ďalšie.

• Na záver si poďme voľne zalietať do tvojej tvorby. Vyber pre čitateľov nejaký úryvok zo svojej básne či piesne…

Môj svet

Verím v svet

v ktorom nemusím sa báť

v silu viet

v ktorých vravíš mám ťa rád

Svet kde všetko čo je zlé

premení sa na dobré

To je svet

v ktorom nemusím sa báť

Verím v sny

ktoré lásku prinesú

V priateľov

čo stále pri mne sú

V úprimný detský smiech

Vo vášeň čo nie je hriech

To sú sny

ktoré lásku prinesú

Veriť chcem

že raz príde správny čas

Ukáže

všetko dobré čo je v nás

Čas kde pravda víťazí

nad vidinou peňazí

a úprimnosť

nevyjde napospas

Verme v to

že to nie sú len rozprávky

Zmeniť svet

môžeš možno práve ty

Stačí keď budeš mať rád

Miesto plaču sa budeš smiať

a na lásku

premeníš nadávky

Verím v svet

v ktorom nemusím sa báť

v silu viet

v ktorých vravíš mám ťa rád

Každý z nás to v sebe má

Stačí len malá pokora

a bude v svet

v ktorom netreba sa báť

(S Petrom Papšom sa rozprával Marcel Páleš.)